Čo je región Kopanice, kedy vznikli kopanice a prečo sa často prideľujú k Záhoriu?

Pre lepšie pochopenie súvislostí si musíme najprv upresniť niektoré pojmy. Teda kopanice s malým k, na strede Slovenska nazývané aj lazy, sú krajinne roztrúsené usadlosti a samoty. Kopanice s veľkým písmenom K je už konkrétne označenie samotného regiónu ležiacom v Bielokarpatskej kopaničiarskej oblasti. Totožný názov, avšak jedno označuje typ osídlenia a druhé názov príslušného regiónu.

Kopaničiarske osídlenie obce Rudník. foto; www.myregion.sk
Kopaničiarske osídlenie obce Rudník. foto; www.myregion.sk

Kopanice charakterizujeme ako oblasť medzi Malými a Bielymi Karpatami, ktorého hlavné centrá sú mestá Myjava, Brezová pod Bradlom a Stará Turá s priľahlým okolím. Región Kopanice leží najmä na geomorfologickom celku Myjavská pahorkatina a Bielokarpatských podcelkoch ako Žalostinská vrchovina či Bošácke bradlá. Iba samotná Myjavská pahorkatina teda nevymedzuje región Kopaníc. Dobrým príkladom je napríklad Stará Turá, ktorá ešte leží na území Myj. pah., ale v severnej časti ležia jej kopanice na podjavorinských sedlách, zaužívanejšie označovaných ako podjavorinský kraj.

Podjavorinský kraj okrem turanských kopaníc tvoria taktiež obce Lubina a Bzince pod Javorinou. Severovýchodne sa nachádzajú obce, ktoré sa z hľadiska vzdialenosti prirodzene viac orientujú na Stredné Považie (Nové Mesto nad Váhom), ale z hľadiska krajinného kopaničiarskeho charakteru sa taktiež v širšom zmysle môžu chápať ako región Kopaníc. Je to najmä oblasť Bošáce, Novej Bošáce a Mor. Lieskového. 

Myjavské Kopanice?

V súčasnosti sa hlavne u nedomácich obyvateľov Kopaníc používa často označenie Myjavské kopanice pre celý región Kopaníc. Má to viacero dôvodov. Hlavný je, že Myjava je jednoducho najväčším a najznámejším mestom s najvýraznejším kopaničiarskym okolitým charakterom a taktiež tento názov aspoň minimálne vymedzuje pre človeka neznalého problematiku členenia Kopaníc miesto, kde má zhruba hľadať Kopanice na mape. Myjavskými kopanicami však môžeme predovšetkým označiť obce bývalej veľkej Myjavy, teda Rudník, Poriadie, Polianku, Jablonku, Starú Myjavu a Brestovec, prípadne Turú Lúku s okolím (Turá Lúka bola samostatná obec do roku 1980). Myjavské kopanice sú teda súčasťou regiónu Kopanice rovnako ako podjavorinský a podbradliansky kraj. 

Sú tunajšie mestá ešte Kopanice?

Kopanice jednoznačne sú, avšak kopaničiarsky charakter z časti stratili. Brezovú, Myjavu a Starú Turú môžeme nazvať Kopaničiarskymi mestami, pretože sa nachádzajú v regióne Kopanice a taktiež si v niektorých častiach zachovali ešte stále zvyšky kopaničiarskych usadlostí (V Myjave je to napr. u Zemanov, u Siváčkov, alebo u Devánov). Hoci postupnou urbanizáciou, najmä v 20. storočí, stratili centrá miest kopan. charakter, stále sa jedná o mestá regiónu Kopanice. Stará Turá je príkladom mestskej urbanizácie v kombinácii s prepojením na svoje kopanice ako Súš, Topolecká, Drgoňova dolina, Papraď atď, ktoré sú mestom, ale zároveň sú aj kopaničiarskymi osadami. Turá (neskôr Stará Turá) získala štatút mesta, resp. poddanského mestečka v 15. storočí, Brezová (pod Bradlom) sa stala poddanským mestečkom v roku 1709 a Myjava sa stala mestom až v roku 1948.

Prečo sú medzi obcami na Kopaniciach rozdiely?

Odpoveď musíme hľadať už v počiatkoch osídlenia tohto regiónu. Oblasť pod Bielymi Karpatami bola osídlená o čosi neskôr ako okolité regióny a úlohu pri neskoršom osídľovaní Kopaníc zohralo i vtedajšie územné členenie. U Starej Turej s okolitými obcami Bzince, Lubina, Višňové, Hrachovište, Krajné, Kostolné a Vaďovce môžeme pozorovať, že majú svoje prirodzené centrá obcí s kostolmi, ktoré majú charakter radovej dedinskej zástavby. U obci v okolí Myjavy takéto centrá chýbajú, resp. boli z časti dobudované neskôr po odčlenení od Myjavy v 1955. Je to tým, že tieto obce zakladali a osídľovali obyvatelia panstva Čachtického hradu omnoho skôr (Stará Turá je o takmer  300 rokov staršia ako Myjava), kdežto oblasť tzv. veľkej Myjavy prináležala Brančskému hradu, ktorý nemal až taký záujem osídľovať tento kraj z hľadiska vzdialenosti a ťažkej terénnej dostupnosti. Do 16. storočia boli Kopanice stále z veľkej časti zalesnené a Myjava s Turou Lúkou a okolitými kopanicami neexistovala, resp ich dnešné územie bolo osídlené málo a sezónne. Obce Čachtického panstva si vrátane mestečka Turá udržiavali viac-menej typický dedinský ráz. Všetko sa zmenilo postupným osídľovaním od 16. storočia, ktoré má na svedomí valašská a pastierska kolonizácia a kolonizácia zapríčinená migráciou obyvateľstva Uhorska počas vojen s Osmanskou ríšou. V dôsledku toho sa do menej zaľudnených oblastí začali sťahovať osídlenci a tu niekde začína vznik kopaníc pod Bielymi Karpatami. V 1580 vzniká Turá Lúka, v roku 1586 Myjava. Brezová a Turá s okolitými obcami existujú vtedy už stovky rokov, ale naďalej sa v ich chotároch rozvíja kopaničiarske osídľovanie. Prisťahovalci postupne osídľovali kopce vyššie a vyššie, až sa urbanizácia a klčovanie lesov zastavilo vo výške okolo 650 m.n.m., prirodzene, kvôli prírodným podmienkam a zložitejšej terénnej dostupnosti. 

Od 16. do 19. storočia sa región Kopaníc tak rýchlo zaľudňoval, že na tú dobu boli tunajšie mestá a obce skutočne veľké. Pre zaujímavosť, v roku 1782 mali Vrbovce 4500 obyvateľov, dnes ich majú 1500. Toto zaľudňovanie najviac dopomohlo Myjave, ktorá sa stala v 18. storočí dokonca 4. najväčšou obcou na území dnešného Slovenska. Je tu obrovský rozvoj pastierstva a remeselníctva, veď Stará Turá je kolískou bryndze, Brezová je centrum garbiarstva a Myjava sa vyznačuje pytlikárstvom. Rýchlemu rozvoju okrem daňových úľav pre tunajšie obyvateľstvo dopomohol i ďalší faktor- náboženstvo. Kopanice sa stali evanjelickou baštou, ktorá stovky rokov vzburami a povstaniami vzdorovala za právo svojej viery. Môžeme si všimnúť, že skôr osídlená časť Kopaníc, teda sídla Čachtického panstva, majú vybudované  katolícke kostoly a kaplnky. I to svedčí o tom, že tieto obce boli postavené skôr, ako vôbec evanjelická cirkev vznikla, pretože pre rekatolizáciu sa ev. kostoly nesmeli stavať, resp. nariadenia obmedzovali ich výstavbu (napríklad že sa ev. kostoly nesmeli stavať s vežou). Centrom náboženských nepokojov sa stala práve viackrát vypálená a spustošená Turá Lúka a Myjava. Po dobe rozvoja prišilo vyľudňovanie trvajúce od konca 19. storočia dodnes, zapríčinené najmä úpadkom remesiel pre zvyšujúcu sa industrializáciu celej krajiny, slabé hospodárske možnosti a najmä vysťahovalectvo do Ameriky. 

Kopanice sú Záhorie?

Množstvo cezpoľných stále vníma región Kopanice ako súčasť Záhoria, neberúc na zreteľ geografické, náboženské a rečové rozdiely. Zrejme je to tým, že kedysi sa skutočne Kopanice brali z histórie ako región Záhoria. Historických zmien v územnom členení bolo viacero, v minulosti napríklad zahŕňala Myjavská pahorkatina aj dnešnú Chvojnickú pahorkatinu, teda zvlnené územie o okresoch Senice a Skalice. I v týchto častiach môžeme badať nejaké kopaničiarske osídlenie, avšak už nespadá pod región Kopanice pre úzku historickú a sociálnu spätosť so Záhorím. Samotná obec Chvojnica bola založená v roku 1957 zlúčením kopaníc okolitých obcí a sama nespadá do územia Chvojnickej pahorkatiny. Pretože územie Záhoria rozumieme z názvu ''za horami'', konkrétne za Malými Karpatami, označovala sa aj kopaničiarska oblasť pod Bielymi Karpatami ako Záhorie. Malé Karpaty, konkrétne na ich úplnom severe situované Čachtické Karpaty boli teda prirodzenou geografickou prekážkou medzi Považím a Záhorím. Vnímaniu Kopaníc ako samostatného svojrázneho regiónu uškodil aj minulý režim, ktorý zbavil Myjavu štatútu okresného mesta a stal sa súčasťou okresu Senica. V súčasnosti sa problém Kopaníc a Záhoria vníma skôr zo strany kopaničiarov, ktorí pociťujú regionálne odlišnosti a aj fakt, že medzi kopaničiarmi a Seničanmi prevláda istá historická  rivalita. Samotným Záhorákom vzdialenejším od regiónu Kopanice je problematika nejasná a neznáma. 


myregion.sk Vám ďakuje za prečítanie tohto článku. Ceníme si každý záujem o naše publikovanie a zdieľanie našich článkov medzi ľudí. Pomáhate nám tým rozvíjať značku myregion.sk a propagovať zaujímavosti nášho kopaničiarskeho regiónu.