Kopaničiarske zaujímavosti 

02.06.2020

Kopaničiarske mestá a obce sú plné zaujímavostí prepojených s históriou, ktorými môžeme bližšie spoznávať región. Tu je niekoľko z nich:

Pohľad na kopanice nad obcou Sobotište
Pohľad na kopanice nad obcou Sobotište

1. Tunel Generála M. R. Štefánika medzi obcami Brestovec  a Vrbovce bol vystavaný v rokoch 1923-1926 a v roku 1927 bol otvorený. So svojou dĺžkou 2424 metrov bol do roku 1931 najdlhším tunelom v Československu.


2. Dňa 18. februára 1926 pri stavbe tunela Gen. Milana Rastislava Štefánika zahynuli traja robotníci po výbuchu vyše 120 kg dynamitu. Celkovo na stavbe tunela zahynulo 6 robotníkov. Pomník obetiam tunela sa nachádza vedľa zastávky v Brestovci.


3.Hoci je dominantou Myjavy bezpochyby veža evanjelického kostola na rínku z roku 1856, najvyššou stavbou v meste je komín bývalej teplárne s výškou 140 metrov.


4. Najvyšším vrchom Myjavskej pahorkatiny je vápencový vrch Bradlo s výškou 543 m. n. m. Kopaničiarska ''strecha'' však prináleží Veľkej Javorine, najvyššiemu vrchu Bielych Karpát s výškou 970 m. n. m.


5. V regióne, či jeho blízkom okolí, máme dva hrady, ktoré súvisia s jeho históriou - Čachtický a Brančský. Vedeli ste však, že výstavbe kamenných hradov predchádzali hradiská? Jedno sa nachádzalo v lokalite Starý Hrad pri Podbranči, ďalšie v Prašníku u Fajnorov a v Tlstej Hore, nad Dolným Sŕním a nad obcou Bošáca sú ďalšie lokality opevnených sídiel starých tisíce rokov. Susedná dedina Brezovej pod Bradlom, obec Hradište pod Vrátnom, tiež napovedá výskytu sídla. V Prietrži v časti Podhorie, v Majeríčkach a v Kostolnom sa mali nachádzať pohrebiská.


6. S postupným zaľudňovaním regiónu vznikali v okolí pod Čachtickým hradom dediny. Okrem súčasných dedín však jestvovali aj ďalšie, dnes už zaniknuté. V 14. storočí ležala osada Požeha medzi Višňovým a obcou Hrachovište. Pri rieke Dudváh ležala osada Babíkovce a pri potoku Rudník, nižšie v smere na Kostolné od dnešnej rovnomennej obce bola zaniknutá osada Rudná.


7. Kopaničiarske obce, mestá a geografické názvy majú čisto slovanský pôvod, čo naznačuje, že boli osídlené v neskoršom období s výlučne slovanským (slovenským) obyvateľstvom. Osady sa nazývali podľa rodín, ktoré ich zakladali alebo obývali, alebo podľa miestneho prírodného charakteru a geografickej polohy. 


8. Možno zhoda okolností mohla dopomôcť tomu, aby dnes bola Stará Turá kúpeľným mestom. Dr. Jozef František Krzisch spomína v správe z roku 1858 blízko Starej Turej miesto, kde sa nachádzal minerálny prameň. Štátny radca Alojz Watzka dal miesto upraviť a odvtedy niesol prameň jeho názov - Alojz. Podľa obsahu minerálov dosahoval kvality podobné tým v Karlových Varoch a Luhačoviciach. Nevieme kedy a ako, ale prameň sa neskôr stratil.



myregion.sk Vám ďakuje za prečítanie tohto článku. Ceníme si každý záujem o naše publikovanie a zdieľanie našich článkov medzi ľudí. Pomáhate nám tým rozvíjať značku myregion.sk a propagovať zaujímavosti nášho kopaničiarskeho regiónu.