Múzeum SNR v Myjave je jedinečný kultúrno-historický stánok

Myjava dnes svojím vzhľadom už nepripomína historické mestečko. Mestské tradičné domy a chalupy ustúpili v 20. storočí plánovanej zástavbe  a rozšírenej cestnej infraštruktúre podľa socialistického realizmu. V hornej centrálnej časti sa však jeden dom zachoval a za to môžeme byť mimoriadne vďační. V tomto dome prvýkrát na území Slovenska zasadala 18. septembra 1848  Slovenská národná rada a odtiaľto na veľkom zhromaždení bola vyhlásená snaha o Autonómne Slovensko v rámci Uhorska, neskôr Rakúskeho cisárstva.

Dom pani Kolényovej z 30. rokov 19. storočia je dnes raritne dochovanou ľudovo- architektonickou pamiatkou a domovom Slovenského národného múzea - Múzea Slovenských národných rád. V roku 1968, ktorý bol vrcholom politického uvoľňovania, boli povznesené i udalosti, na ktoré sa od nástupu režimu z  idealistického hľadiska pozabúdalo. V tomto roku bolo dobudované Múzeum SNR, alebo napríklad aj pomník u Klasovitých s odkazom na bitku dobrovoľníkov z revolučných rokov. 

Nová stavba je určite zaujímavo riešená, prepojená so starými domami a má vytvárať súzvuk medzi starou a novou architektúrou. Má pripomínať stan, v ktorom prebývali vodcovia povstania. Stála expozícia múzea zachytáva politický život našich národných buditeľov.  Nachádzajú sa tu významné dokumenty, ako Žiadosti slovenského národa, zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu, pečať SNR, obrazy a obleky dobrovoľníkov, o ktorých by sme mohli povedať, že sú to prvé slovenské vojenské uniformy. Múzeum sa však nezameriava len na meruôsme roky. Na hornom poschodí sa usporadúvajú príležitostné výstavy. Nájdeme tu i texty a exponáty približujúce modernejšie dejiny Slovákov. Cez Štefánika, prvú ČSR, obdobie vojny a komunizmu, až po  revolučný 89. rok.

Zaujímavý je i súlad, v akom múzeum pôsobí,  berie na ohľad prepojenosť moderných dejín od čias prvých snáh o politickú svojbytnosť. Poučne nás o jednotlivých faktoch informoval miestny pracovník, čo veľmi napomáhalo tomu, aby si návštevník prostredníctvom výkladu formoval vlastný úsudok. To je to najúžasnejšie, čo nám múzeá sprostredkúvajú. Charakteristickým znakom regiónu pod Javorinou je evanjelická viera, čomu nasvedčuje z kultúrno-politického množstva tunajších historicky významných mien i dôležitosť pre celé zastúpenie evanjelikov na Slovensku.


''Svoju úlohu zohralo to, že v československej politike bolo veľa evanjelikov, čo nebolo v súlade s konfesionálnym rozvrstvením na Slovensku.''


Nájdeme tu i kópiu Pittsburskej dohody, ktorá bola po vzniku ČSR predmetom nezhôd, ktoré vyvrcholili v tridsiatych rokoch pre vyhrotenú geopolitickú situáciu. 


''Slovenské požiadavky, teda katolícke aj evanjelické, boli opodstatnené na základe dohôd medzi americkými Čechmi a Slovákmi. Keby Štefánik žil, tiež by pravdepodobne žiadal autonómiu. Pražský centralizmus bol aj logický, pretože Slováci neboli úplne pripravení na to, aby sa mohli spravovať sami. Aj tu na Myjavu prišla česká inteligencia. Manžel Zuzky Zgurišky, právnik Jaroslav Dvořák, úradníci, lekári, učitelia. Postupom času sa rátalo s tým, že Slováci samosprávu prevezmú a k tomu stále nedochádzalo. Takže postupne vznikalo napätie so zodpovednosťou na oboch stranách.''

Stará časť múzea je venovaná i nekoľkým dôležitým ľuďom z Myjavy. Čestné miesto tu patrí Jánovi Bradáčovi, ktorý sa zaslúžil o vznik múzea a jeho dom je dnes súčasťou komplexu. Práve pán Bradáč zozbieral množstvo predmetov, ktoré múzeum vlastní. Jedinečné sú i autentické zbrane dobrovoľníkov bojujúcich v okolí v septembri 1848. Spomenutá je tu i Johanka Hrebendová z Vrboviec, zakladateľka organizovanej prvej pomoci na bojisku a zdravotníckych kurzov. Je sestrou Karola a Daniela J. Bórika, ďalších významných mien v období relovúcie. Okrem toho sa zaslúžila o záchranu pečate a zástavy. 


V prednej časti budovy je priestor zasvätený predmetom, ktoré sa viažu k predstaviteľom prvých vojenských a politických síl. Zaujímavosťou je klin zo šibenice, na ktorej zomreli Holuby a Šulek, účastníci povstania a organizátori odporu v Lubine a Krajnom. Jediným autentickým nábytkom v dome sa zachoval stôl, na ktorom zasadala SNR. Medzi unikáty patrí i úlomok z kosti Ľudovíta Štúra. Svoju izbu tu má zriadenú i pani Kolényová, vdova po myjavskom evanjelickom farárovi Samuelovi Kolénym.

''Cez rodinu Hurbanovcov a Šulekovcov bola nejaká kontinuita ku Štefánikovi. Jozef Miloslav Hurban bol krstným otcom Pavla Štefánika, čo bol otec Milana Rastislava. Hurban na Košariská chodieval a malého Milana poznal osobne, čo je veľmi symbolické, lebo evanjelická inteligencia z tohto kraja bola vzájomne prepojená.''


Návšteva Slovenského národného múzea - Múzea Slovenských národných rád a Pamätného domu SNR v Myjave by mala byť samozrejmosťou pre miestnych, ale aj prichádzajúcich turistov. Je určite dôležitou súčasťou mesta, nielen historickou, ale hlavne akýmsi duševným odkazom v dobe dynamických zmien v živote i spoločnosti. Je jedinou pamäťou mesta, ktorá pripomína slávne revolučné obdobie Slovákov.  Nakoniec zostáva už len otázka, či si mesto Myjava nezaslúži okrem Múzea SNR i ďalšie, s odkazom na hlbšie dejiny samotného mesta, jeho okolia a ľudí, ktorí ho budovali. 



myregion.sk Vám ďakuje za prečítanie tohto článku. Ceníme si každý záujem o naše publikovanie a zdieľanie našich článkov medzi ľudí. Pomáhate nám tým rozvíjať značku myregion.sk a propagovať zaujímavosti nášho kopaničiarskeho regiónu.