Pripomíname si Deň víťazstva nad fašizmom

Dnes je to 75 rokov od skončenia najkrvavejšieho ľudského konfliktu v dejinách. 8. mája 1945 Nemecko kapitulovalo spojencom a definitívne tým ukončilo v Európe vojnu, ktorú rozpútalo napadnutím Poľska v septembri 1939. Symbolický akt predstavovalo vztýčenie sovietskej vlajky na Reichstagu 2. mája 1945.

Na Kopaniciach je téma vojny o to špecifickejšia a spútanejšia, pretože sa v tomto kraji aktívne proti okupantom bojovalo väčšmi ako v iných končinách Slovenska. Kopanice sú posiate pamätníkmi ukrytými v okolitých horách, z ktorých podnikali povstalci operácie na vojenské koridory a dodávky Nemcov, prípadne ničili zásobovacie trasy. 

Tabuľa nad amfiteátrom v Pustej Vsi.
Tabuľa nad amfiteátrom v Pustej Vsi.

Napriek tomu, že partizánske skupiny spôsobovali nepriateľovi škody, minulý režim tieto udalosti značne heroizoval pre svoju propagandu a definoval fašizmus ako absolútne zlo, proti ktorému je komunizmus v úplnom protiklade. Fašizmus je doposiaľ veľmi ideologicky subjektivizovaný kvôli pohľadu rôznych politických spektier na jeho samotnú predstavu. Odboj mal teda významnejší charakter ako vojenský, a to ideologický. Časť obyvateľstva sa vznikom odboja a jeho podporovaním vyhradila voči politike Slovenského štátu kolaborujúceho s nacistickým Nemeckom. Kopanice sa stali významným odbojovým miestom najmä pre jeho geografickú polohu, ktorá svedčila partizánskemu spôsobu boja, pretože tu v podhorských oblastiach sú pre techniku ťažko dostupné terény, v ktorých sa miestnym na rozdiel od nepriateľa dobre orientovalo a maskovalo. Územie v okolí Myjavy bolo odjakživa miestom odboja, od vojen s Osmanskou ríšou, cez nepokoje v dobách náboženskej neslobody, i v meruôsmych rokoch prvého národného ozbrojeného povstania štúrovcov. Mnoho z týchto udalostí malo práve význam alebo spojitosť pre (na Slovensku menšinové, ale v istých častiach krajiny významné) evanjelické obyvateľstvo a partizánsky odboj nie je výnimkou, nakoľko náboženský konfesionalizmus bol a je doposiaľ prostriedkom vnútropolitických a sociálnych nezhôd Slovenského národa. 

Slovenský štát s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou ako jediným legálnym politickým straníckym predstaviteľom štátu na Slovensku bol vedený ku katolicizmu. Prezident Jozef Tiso (kat. kňaz), a mnoho ďalších funkcionálne najvyšších postáv štátu vzišli z katolíckych strán, ktoré v dobe prvej ČSR vyčítali pražským centralistom a čechoslovakistom presadzovanie Čechov a evanjelických zastupiteľov na rôzne úrady a funkcie, keď Slovensko bolo predsa väčšinovo rímskokatolíckeho vyznania. I táto politika plynie z historického pozadia Českého národa a jeho nie príliš pozitívny vzťah ku katolíckej cirkvi. (husiti a ich cirkev založená pod rozpade Rak.-Uhorska, alebo to vysvetľuje aj fakt, prečo je Česko štátom ateistov). Po nástupe jedinej katolíckej strany sa dostali evanjelici do úzadia, alebo do úplného zákazu. 

Po vypuknutí povstania v 44. roku sa Slovenský štát dostal do hľadáčika nemeckých vojsk a Slovensko stratilo akú-takú štátnu samostatnosť, o ktorú sa snažilo umiernené pravicové krídlo hlinkovcov.  Od tejto doby pocítili Slováci v krajoch odboja krutosť nacistov, ktorí sa neštítili vypaľovania dedín a vraždenia civilistov. Táto kontraproduktívna odpoveď na odboj zanechala v duši národa hlbokú ranu, ktorú jednak zneužívali komunisti pri neskoršom budovaní kultu režimu a jednak sa stala stenou nárazu pri objektivizovaní našej histórie v dobe trvania prvej Slovenskej republiky. Tieto počiny sa stali súčasťou našej kultúry, našich pamiatok, našej národnej identity i našej národnej polarizácie.

Vidíme to i v dnešnej dobe, kedy sa názory ľudí radikalizujú (nielen na strane pravice). Fašizmus je zlo, ktorým však netreba označovať každého, kto má iný pohľad na dejiny. Fašizmus je autoritársky režim a taký sa dostane k moci jedine v tedy, ak spoločnosťou zavládne neistota a strach, aj samotný strach z fašizmu. Naopak, sloboda je o hľadaní pravdy a tolerancii, ktorá dáva možnosť kritike sa vyjadriť. Buďme hrdí na deň, kedy ľudia pozdvihli zbrane proti neslobode za životy všetkých národov. Buďme radi za každý historický čin, ktorý vyzdvihol Slovákov. Žiadna doba nie je ideálna, pokiaľ sa nenájde nik, kto by za ideály bojoval. Deň víťazstva nad fašizmom je dňom, kedy sa ukončili útrapy desiatok miliónov ľudí vo svete ním spôsobených. Ak dokážeme rozlíšiť ľudské obete od ideológií, až vtedy nájdeme skutočnú hodnotu života a pochopenia pre udalosti a ich príčiny, ktoré sa na Slovensku v dobre vojny stali. 



myregion.sk Vám ďakuje za prečítanie tohto článku. Ceníme si každý záujem o naše publikovanie a zdieľanie našich článkov medzi ľudí. Pomáhate nám tým rozvíjať značku myregion.sk a propagovať zaujímavosti nášho kopaničiarskeho regiónu.