Spoznávame vody kopaničiarskeho regiónu I. - rieka Myjava

Myjavská pahorkatina sa okrem ďalších svojich špecifík vyznačuje aj zaujímavým podnebím a vodstvom. Vzhľadom na polohu Kopaníc ohraničených horami tu má podnebie horský dažďový charakter, čiže najviac zrážok tu spadne spravidla v júli. To ovplyvňuje vodstvo, ktoré pri náhlych výdatných zrážkach v teplejšej časti roka dynamicky rozvodňuje jarky a dolinky pod kopcami. Kopaničiarska zem, ťažká a menej priepustná, je chudobná na podzemné vodstvo, čo má za následok v súvislosti s masívnou poľnohospodárskou činnosťou a odlesnenými plochami veľké odvodňovanie kraja. Zrážky  sa prejavujú náhlym kolísaním hladiny vôd v našich potokoch a riekach, ktorých je tu preto mnoho. Niekoľko z našich kopaničiarskych tokov Vám priblížime v  častiach s názvom ''Spoznávame vody kopaničiarskeho regiónu'', nakoľko možno ani Vy neviete, čo za vodu to vlastne tečie  vo Vašej obci/meste.

Samozrejme, začneme najväčšou a najdlhšou riekou regiónu Kopanice, Myjavou, ktorá dala názov i najväčšiemu mestu v tejto oblasti. Rieka pramení na Morave pod Šibeničným vrchom nad katastrom Starej Myjavy. Pravdepodobne dostala názov od jej charakteru ''podmývania brehov''. Myjava odvodňuje až štvrtinu celkových zrážok spadnutých v Myjavskej pahorkatine a vlieva sa do nej množstvo menších a väčších potokov vo všetkých oblastiach, kadiaľ preteká. Rieka je dokonca medzi Starou Myjavou a Jablonicou (okrem úseku, kedy rieka preteká mestom Myjava, pretože tam je rieka regulovaná) chránenou prírodnou pamiatkou, nakoľko sa na tomto úseku zachovalo prirodzené koryto s riečnym biotopom, ktoré predstavuje dôležitý biokoridor v krajine. Myjava je tokom III. rádu, má dĺžku 79 km a plochu povodia asi 806km2. Na rieke ležia priehrady Stará Myjava a Brestovec. 

Myjava tečie najprv smerom na juh, až na začiatku Turej Lúky sa stáča na západ a pri Majeríčkach tečie zas na juh obcou Prietrž, Osuské a Jablonica, kde priberá miestne potoky. Najväčší z nich je Brezovský potok odvodňujúci veľkú časť podbradlianskeho kraja. Tu sa začína niekoľkokilometrovým okruhom stáčať najprv severozápadne, potom na západ. Prakticky obec Hlboké a mesto Senica obteká až z troch strán. Asi tu ''pramení'' historický názov Senica nad Myjavou, hoci samotná Myjava Senicou nepreteká. Za železničnou stanicou Senica sa do nej vlieva Teplica (napájajúca v. n. Kunov) a Myjavská Rudava. Ďalej tečie Záhorím na západ, kde vytvára širokú nivu, ktorá je pre kvalitu pôdy vysoko poľnohospodársky obrábaná. I to zapríčiňuje postupné zväčšujúce sa znečistenie vody v rieke pesticídmi využívanými na poliach. Pri obci Šajdíkove Humence sa od rieky odkláňa Stará Myjava, pôvodné koryto Myjavy, ktoré odvodňuje toky od obcí Dojč, Štefanov, Smrdáky a Koválov. Stará Myjava sa znova vlieva do Myjavy pred Šastínom a teda vytvára akýsi ostrov. Myjava ďalej rozdeľuje mesto Šašín-Stráže na pôvodné obce, ktoré toto mesto vytvorili, teda na juh od rieky Šaštín, na sever Stráže nad Myjavou a preteká pred miestnou bazilikou. 

Tu už Myjava pôsobí skutočne ako veľká rieka vďaka hlbokému a širokému umelo vybudovanému korytu. Ďalej sa do nej v okolí Kuklova a Kútov vlieva viacero odvodňovacích kanálov, južne od Kútov preteká pod diaľnicou D2 a križuje ju Malolevársky kanál. Posledné dva kilometre toku už rieka upravené nemá a vchádza do lužného lesa, kde sa vlieva do rieky Moravy. 

myregion.sk Vám ďakuje za prečítanie tohto článku. Ceníme si každý záujem o naše publikovanie a zdieľanie našich článkov medzi ľudí. Pomáhate nám tým rozvíjať značku myregion.sk a propagovať zaujímavosti nášho kopaničiarskeho regiónu.