Spoznávame vody kopaničiarskeho regiónu I. - rieka Myjava

15.04.2020

Myjavská pahorkatina sa okrem ďalších svojich špecifík vyznačuje aj zaujímavým podnebím a vodstvom. Vzhľadom na polohu Kopaníc ohraničených horami tu má podnebie horský dažďový charakter, čiže najviac zrážok tu spadne spravidla v júli. To ovplyvňuje vodstvo, ktoré pri náhlych výdatných zrážkach v teplejšej časti roka dynamicky rozvodňuje jarky a dolinky pod kopcami. Kopaničiarska zem, ťažká a menej priepustná, je chudobná na podzemné vodstvo, čo má za následok v súvislosti s masívnou poľnohospodárskou činnosťou a odlesnenými plochami veľké odvodňovanie kraja. Zrážky  sa prejavujú náhlym kolísaním hladiny vôd v našich potokoch a riekach, ktorých je tu preto mnoho. Niekoľko z našich kopaničiarskych tokov Vám priblížime v  častiach s názvom ''Spoznávame vody kopaničiarskeho regiónu'', nakoľko možno ani Vy neviete, čo za vodu to vlastne tečie  vo Vašej obci/meste.

Vyschnutá Myjava v nive rieky Moravy počas horúceho leta
Vyschnutá Myjava v nive rieky Moravy počas horúceho leta

Samozrejme, začneme najväčšou a najdlhšou riekou regiónu Kopanice, Myjavou, ktorá dala názov i najväčšiemu mestu v tejto oblasti. Rieka pramení na Morave pod Šibeničným vrchom nad katastrom Starej Myjavy. Pravdepodobne dostala názov od jej charakteru ''podmývania brehov''. Myjava odvodňuje až štvrtinu celkových zrážok spadnutých v Myjavskej pahorkatine a vlieva sa do nej množstvo menších a väčších potokov vo všetkých oblastiach, kadiaľ preteká. Rieka je dokonca medzi Starou Myjavou a Jablonicou (okrem úseku, kedy rieka preteká mestom Myjava, pretože tam je rieka regulovaná) chránenou prírodnou pamiatkou, nakoľko sa na tomto úseku zachovalo prirodzené koryto s riečnym biotopom, ktoré predstavuje dôležitý biokoridor v krajine. Myjava je tokom III. rádu, má dĺžku 79 km a plochu povodia asi 806km2. Na rieke ležia priehrady Stará Myjava a Brestovec. 

Myjava tečie najprv smerom na juh, až na začiatku Turej Lúky sa stáča na západ a pri Majeríčkach tečie zas na juh obcou Prietrž, Osuské a Jablonica, kde priberá miestne potoky. Najväčší z nich je Brezovský potok odvodňujúci veľkú časť podbradlianskeho kraja. Tu sa začína niekoľkokilometrovým okruhom stáčať najprv severozápadne, potom na západ. Prakticky obec Hlboké a mesto Senica obteká až z troch strán. Asi tu ''pramení'' historický názov Senica nad Myjavou, hoci samotná Myjava Senicou nepreteká. Za železničnou stanicou Senica sa do nej vlieva Teplica (napájajúca v. n. Kunov) a Myjavská Rudava. Ďalej tečie Záhorím na západ, kde vytvára širokú nivu, ktorá je pre kvalitu pôdy vysoko poľnohospodársky obrábaná. I to zapríčiňuje postupné zväčšujúce sa znečistenie vody v rieke pesticídmi využívanými na poliach. Pri obci Šajdíkove Humence sa od rieky odkláňa Stará Myjava, pôvodné koryto Myjavy, ktoré odvodňuje toky od obcí Dojč, Štefanov, Smrdáky a Koválov. Stará Myjava sa znova vlieva do Myjavy pred Šastínom a teda vytvára akýsi ostrov. Myjava ďalej rozdeľuje mesto Šašín-Stráže na pôvodné obce, ktoré toto mesto vytvorili, teda na juh od rieky Šaštín, na sever Stráže nad Myjavou a preteká pred miestnou bazilikou. 

Rieka na jej najširšom mieste, dva kilometre od jej vyústenia do Moravy
Rieka na jej najširšom mieste, dva kilometre od jej vyústenia do Moravy

Tu už Myjava pôsobí skutočne ako veľká rieka vďaka hlbokému a širokému umelo vybudovanému korytu. Ďalej sa do nej v okolí Kuklova a Kútov vlieva viacero odvodňovacích kanálov, južne od Kútov preteká pod diaľnicou D2 a križuje ju Malolevársky kanál. Posledné dva kilometre toku už rieka upravené nemá a vchádza do lužného lesa, kde sa vlieva do rieky Moravy. 


myregion.sk Vám ďakuje za prečítanie tohto článku. Ceníme si každý záujem o naše publikovanie a zdieľanie našich článkov medzi ľudí. Pomáhate nám tým rozvíjať značku myregion.sk a propagovať zaujímavosti nášho kopaničiarskeho regiónu.